www.fcbayern.sk

Sepp Maier a blonďavý anjel

13/11/2019

Bol to prestup, ktorý ovplyvnil FC Bayern po mnoho desaťročí. Vo veku 18 rokov sa Uli Hoeneß v roku 1970 presťahoval do Mníchova z TSG Ulm 1846 v roku 1970 a zostal v ňom na rôznych pozíciách až do roku 2019. Jeho bývalý spoluhráč Sepp Maier si stále pamätá prvé stretnutie. „Nebol sám, ale bolo tu aj jeho dvojča Paul Paul Breitner.“

„Teraz máme anjela so svetlými vlasmi a Paul vyzeral ako Krampus,“ povedal Maier o dvoch nových podpísaných hráčoch s bývalým hlavným trénerom Udom Lattekom. Hoeness rýchlo upútal pozornosť a nastúpil do ofenzívy. „Keď začal hrať, nikto ho nezastavil. Bol ako ragbyový hráč, ako valec. Raz proti Drážďanom boli za ním traja hráči a chceli ho zadržať. Len sa odtiahol, prešiel cez nich a vystrelil. Mal skvelú strelu,“ hovorí Maier.

V celkovo 328 súťažných zápasoch strelil 110 gólov a bol úspešný ľavou, pravou aj hlavou. Tá ale podľa Maiera nebola jednou z jeho silných stránok. „Pretože sa vždy obával o svoje kučery, že budú pokryvené,“ žartuje bývalý brankár. Spoločne Maier a Hoeneß získali tri tituly nemeckých majstrov, Nemecký pohár, tri víťazstvá v Lige majstrov za sebou a boli aj Majstrami sveta. Okrem toho zvíťazili na majstrovstvách Európy v roku 1972 a víťazstvá korunovali ziskom titulu Majstrov sveta v roku 1974 na olympijskom štadióne v Berlíne.

Hoeneß bol jedným z najlepších útočníkov na svete. „Uli vždy dával sto percent,“ hovorí Maier. Vážne zranenie kolena však prinútilo blondína už vo veku 27 rokov ukončiť svoju kariéru. Pre Hoeneßa to bol neúspech, ale okamžite mal predstavu, ako postupovať ďalej. „Ako hráča sme už videli, že sa musí stať manažérom. Vždy mal pred sebou svoju predstavu, “hovorí Maier. A tak sa Hoeneß premiestnil z ihriska priamo do kancelárie.

„Po prehranom zápase skupiny proti NDR na Majstrovstvách sveta 1974 sme sedeli s tímom v hoteli a ja som povedal Uli o druhej nad ránom, že by sme mohli navštíviť naše ženy v Hamburgu v hoteli. „Si blázon, ako sa tam máme dostať,“ povedal. Ale mal som nápad: náš bezpečnostný dôstojník, ktorý bol vždy s nami, mal auto, tak som sa ho spýtal, či nás odvezie. Potom, čo nechcel šoférovať, pretože bol celý deň na nohách, povedal som mu, aby si len sadol dostal, že ja to odšoférujem.“

„Uli a ja sme spolu s dôstojníkom na zadnom sedadle o tretej hodine vyrazili. Počas jazdy sa pokazili brzdy, takže som sa musel po chvíli spoliehať na ručnú brzdu. Keď sme dorazili do hotela, naše ženy sedeli s novinármi v bare, ale šli sme dovnútra a dohodli sme sa s reportérmi, že by nemali nič písať, inak by sme mali problémy. A tak sme si užili skvelý večer. O ôsmej hodine sme sa zdvihli, ale brzdy bohužiaľ stále nefungovali, ó drahý Bože, teraz musíme ísť takto domov,“ zastonal Uli. Napriek tomu sme sa vrátili do hotela včas a boli sme presne o desiatej na tréningovom ihrisku, ale mal som na rukách pľuzgiere od ručnej brzdy. Nikto sa ale nič nedozvedel, Uli a ja sme mali veľkú zábavu, tréning dopadol dobre a nakoniec sme sa stali majstrami sveta.“