27/04/2016

Trochu v tieni prvého semifinálového zápasu Ligy majstrov proti Atléticu Madrid ostalo jubileum legendy nášho klubu Franza „Bulle“ Rotha. Ten včera oslávil svoje 70.narodeniny. 

fcbayern.sk mu pri tejto príležitosti praje veľa, veľa, veľa šťastia a zdravia.

Zároveň vám vďaka Sue prinášame preklad rozhovoru, ktorý pri príležitosti jubilea vyšiel na fcbayern.de.

V histórii klubu si svoje pevné miesto zaistil Franz Roth už vo svojej premiérovej sezóne. Vtedy, ako 21 ročný, strelil vo finále európskeho Pohára víťazov pohárov v roku 1967 v zápase proti Rangerom z Glasgowa gól na 1 : 0 v predĺžení a „vystrelil“  tak Mníchovčanov k ich prvému medzinárodnému triumfu vôbec. Dnes, skoro 49 rokov neskôr, oslavuje Bulle (býk, pozn. prekladateľa) svoje 70. narodeniny!

„Drahý Bulle, v mene celého FC Bayern ti k tvojmu sviatku prajem všetko dobré“, oslovil oslávenca vo videopohľadnici  Karl-Heinz Rummenigge. „Pre Bayern Mníchov si bol veľkým a veľmi dôležitým hráčom, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť – najmä vo  finále Európskeho pohára majstrov“, pripomenul tak predseda predstavenstva zásluhy rodáka z Memmingenu. „Veľká vďaka za všetko, čo si urobil pre FC Bayern!“

Do kolektívnej pamäti FC Bayern sa Roth zapísal najmä výkonom v záverečnom zápase Európskeho pohára majstrov v rokoch 1975 a 1976. Proti Leeds United (2 : 0) priviedol Bulle svojim gólom na 1 : 0 Mníchovčanov na víťaznú cestu. Rovnako aj o rok neskôr, keď jeho úspešný voľný kop proti Saint-Étienne (1 : 0), bol vlastne jediným, no víťazným gólom v zápase. „Premeniť tieto dôležité góly bolo niečo nádherné,“ spomína si Roth, ktorý bol veľmi dôležitým členom zlatej jedenástky, do ktorej rovnako patrili i Franz Beckenbauer, Gerd Müller a Sepp Maier. „Boli to nádherné časy s fantastickým manšaftom.“

Rodák z Allgäu (oblasť medzi bavorským Švábskom a východným Baden-Würtemberskom, pozn. prekladateľa), ktorý spolu so svojim synom dnes vedie dve predajne so športovými potrebami, v Bad Wörishoffene a Marktoberdorfe, je vskutku veľmi milý a priateľský človek. Skoro všetko čo povie, je sprevádzané úprimným smiechom. Na ihrisku však bol Bulle ako muž z ocele. Aj jeho spoluhráči museli byť často na pozore. „Ja som si aj na tréningoch dával chrániče na nohy, lebo jedno som vedel: keď je na mňa Franz naštvaný, odfúkne ma až na bežeckú dráhu“, povedal raz Uli Hoeneß. „Tréning bol pre mňa ako boj o prežitie, ale veľmi mi to pomohlo a posunulo ma to ďalej.“

O tom, akú silu a razanciu mali Rothove kopy, kolujú najmä dve historky. Jedna je o tom, ako v zápase proti Rapidu Viedeň urobil dieru do siete bránky. „Lopta sa nachádzala v rohu, no rozhodca  neukázal gól“, spomína. „Išli sme skoro všetci k bráne a videli sme, že je sieť roztrhnutá. Potom rozhodca gól uznal.“ Druhá príhoda sa viaže ku štadiónu v Grünwalde, kde Bulle Roth zostrelil jeho hodiny. „Nezostrelil som ich na zem,“ opravuje Roth, „strelil som do tabule, na ktorej visí ukazovateľ stavu. Hodiny sú nad ňou. No, trocha to zarinčalo.“

„Vedel som, že tu je všetko v poriadku.“

Obrovský dojem zanechal syn jednoduchého sedliaka už v príprave v FC Bayern v roku 1966, pred 50 rokmi. „Je tam jeden, čo má silu ako krava,“ opisoval vtedajší tréner Bayernu Tschik Cajkovski reprezentantom a čerstvým majstrom sveta, ktorí sa práve, ako víťazi, vrátili z MS Anglicku. „U nás sa to zviera volá býk (Bulle) a nie krava,“ opravil ho veterán Bayernu Sepp Maier. Tak sa zrodila prezývka, ktorá až dodnes Rotha sprevádza.

V 322 bundesligových zápasoch Roth behal, bojoval, kĺzal a strieľal len za FC Bayern. I keď jeho základnou úlohou v zápase bolo, aby svojich súperov zastavil, dokázal tento viacnásobný reprezentant streliť aj 72 gólov. Vo večnom zozname najlepších strelcov Bayernu je tak dokonca na dvanástom mieste.

Dvanásť rokov (1966 – 1978) ostal Roth verný rekordmajstrovi, pričom bol veľmi uznávaný aj v cudzine a dostal aj ponuky od AC Miláno a Grashoppers Zürich. „V celej Európe nebolo nič lepšie. Prečo by som mal prestupovať?,“ povedal raz, „vždy sa nájdu hráči, ktorí pre trocha viac peňazí zmenia klub a potom nie sú šťastní. Tu v Bayerne som vedel, že je všetko v najlepšom poriadku.“

S vnučkou do Arény.

Až vo veku 32 rokov opustil FC Bayern, jeden rok ešte kopal za Casino Salzburg v Rakúsku a svoju úspešnú kariéru nechal doznieť v klube SV Sandhausen v amatérskej oberlige. Potom sa vrátil do rodného Allgäu. Po dnešný deň je Roth úzko zviazaný s FCB a navštevuje domáce zápasy v Allianz Aréne – naposledy aj semifinálový zápas DFB pohára proti Brémam, keď na začiatku zápasu viedla jeho vnučka Fina za ruku Philippa Lahma na nástup a predstavovanie manšaftu.  

Keď Bulle rozpráva o rekordmajstrovi, vždy vraví „my“, „nám“ a „nás“. Trpí, keď sú ciele v ohrození a oslavuje, keď sa podarí získať nejaký titul. Oslavovaný a velebený je i dnes – a to oprávnene a zo správneho dôvodu. Všetko najlepšie k narodeninám, Bulle Roth!

Zo stránky fcbayern.de preložila Sue.

Ďakujeme!

foto: © www.fcbayern.de