www.fcbayern.sk

Matthäus: FC Bayern hrá atraktívnejšie ako kedykoľvek predtým

23/03/2021

Lothar Matthäus je jedným z najlepších nemeckých futbalistov a dlhé roky bol dôležitým pilierom FC Bayern. Majster sveta z roku 1990 teraz oslavuje 60. narodeniny. V rozhovore pre Členský časopis „51“ rozpráva, ako vidí súčasné mníchovské mužstvo, čo pre neho znamená futbal a prečo sa dodnes veľmi smeje nad úlohou trávnikára.

Rozhovor s Lotharom Matthäusom. Prinášame voľný preklad rozhovoru.

Pán Matthäus, čo pre vás znamená futbal?
Matthäus: „Vášeň. Emócia. Láska. Futbal je súčasťou môjho života ako jedlo a pitie. Mohol som zažiť skvelú kariéru. V podstate 58 z mojich 60 rokov sa všetko točilo okolo futbalu a to ma teší. Raz futbal, navždy futbal.“

Aký je váš názor na súčasný tím Bayernu s jeho šiestimi titulmi?
Matthäus: „Je to skvelé, ale musí sa to opakovane dokazovať a to je na tomto tíme skvelé. Títo hráči sa chcú znovu a znovu preukazovať, skutočne majú v sebe tento gén Bayernu. DNA nikdy nemá odpočívať. Sledoval som tím zo 70-tych rokov v televízii, aj za mojich čias sme mali skvelých hráčov a FC Bayern bol vždy úspešný, ale podľa môjho názoru FC Bayern nikdy nehral tak atraktívne ako v minulej sezóne. Kedysi som mal rád FC Barcelona v štýle tiki-taka, ale rýchlosť FC Bayern ma dnes trochu viac dojíma. To, ako sa FC Bayern istý čas prezentoval, je pre nemecký futbal úžasné.“

Ak by ste mohli ešte hrať, čo tak Joshua Kimmich a Leon Goretzka po vašom boku?
Matthäus: „To by bolo veľmi zaujímavé trio zo stredu ihriska, pripomínalo by mi to môj najlepší čas v Interi Miláno, keď Gianfranco Matteoli hral na šestke, Nicola Berti vľavo a ja vpravo so všetkou slobodou medzi pokutovými územiami. Goretzka sa vyvinul naozaj dobre a Kimmich je jedným z mojich úplne najobľúbenejších hráčov, pretože v mladom veku preberá zodpovednosť a mimo ihriska hovorí jasnou rečou. To znamená, že je občas vystavený tlaku, čo je podľa mňa len dobre.“

Pripomína vám Kimmich vás?
Matthäus: „V mnohých bodoch áno. Určite charakterovo. Čo sa týka hry, nemusí mať moju dynamiku, nie je ten, ktorý je na tie behy s loptou ako ja. Ale on je svetový na dvoch pozíciách, čo som ja nikdy nebol. A hrá neuveriteľne inteligentné lopty. Kimmich je pre mňa vzorový profesionál par excellence a stále mu dôverujem. Zapíše sa do historických kníh nielen v FC Bayern, ale aj do nemeckého futbalu ako celku.“

Ako hráč FC Bayern ste si vymieňali údery aj s postavami vo vlastnom klube. Aký bol najhorší útok?
Matthäus: „Najviac ma zarazil Uliho citát po mojej kariére, že sa nestanem ani trávnikárom v FC Bayern. Keď som bol aktívny, veľa sme na seba kričali, ale obaja sme ľudia s veľkým srdcom a preto sme sa rýchlo zmierili, pretože sme vedeli, že vlastne máme rovnaký cieľ. Obaja sa teraz môžeme dlho smiať nad výrokom o trávnikárovi. Uli mi až teraz znova povedal, že ho tento výrok na druhý deň hneď mrzel.“

Vždy sa hovorí, že FC Bayern sa vyznačuje zvláštnou kultúrou rozhovorov. Je súčasťou mixu úspechu aj to, že si môžete urobiť svoj vlastný názor?
Matthäus: „Nikdy by si nemal mať zášť. Nič by sa nemalo zaseknúť. V FC Bayern vždy platilo, že sme si rozpovedali názor a potom sa všetko opäť urovnalo. Každý dáva všetko pre úspech a keď sa osobnosti stretnú, jednoducho sa to niekedy zlomí. V Bayerne sa hovorí o tachelesi (otvorený rozhovor, pozn. prekladateľa), čo bola v tomto klube vždy veľká sila.“

Keď už hovoríme o záležitosti kvetinárov. Máte skutočne zelené palce?
Matthäus: „Vždy sa pýtam, čo treba robiť v záhrade. Keď mám doma rastliny, vidím kam ich dať a ako často potrebujú vodu. Napríklad tulipány potrebujú studenú, čerstvú vodu. Rastliny majú u mňa veľkú šancu na prežitie.“

60 rokov Lothara Matthäusa – čo pre vás znamená toto číslo?
Matthäus: „Že môžem byť šťastný. Som zdravý, aj keď som toho od tela vyžadoval veľa. Vrátil som sa po najvážnejších zraneniach a to boli moje najväčšie výhry, väčšie ako akékoľvek tituly a keď som mal 40 rokov, stále som hrával na najvyššej úrovni. Som za to veľmi, veľmi vďačný.“

Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní Členského časopisu „51“