Novinka

Paul Breitner: Chcel som spoznať sám seba

13/09/2021

 

Paul Breitner nedávno oslávil 70. narodeniny. Pre členský časopis „51“ poskytol čestný kapitán FC Bayern rozhovor o svojej kariére, Freddie Mercurym a osobných stretnutiach v Münchner Tafel.

 

Prinášame voľný preklad rozhovoru s Paulom Breitnerom. celý rozhovor si môžete prečítať v členskom časopise „51“.

 

Pán Breitner, na dôchodku ste sa ocitol, keď ste nemal ani 32 rokov. Bolo to pre vás ťažké?
Paul Breitner: „Nebolo to pre mňa tažké, pretože som sa tešila, že prestanem. Na jeseň 1980 som predĺžil zmluvu s FC Bayern o ďalšie dva roky. Hráčska kariéra by mala byť v skutočnosti dlhšia, ale vedel som, že to bude stačiť za predpokladu, že dovtedy budem hrať najlepšiu sezónu svojho života. A predĺžil by som, keby som si na Vianoce 1982 nesadol a nepovedal: Toto je tá chvíľa. Nezáleží na tom, či sme vyhrali alebo prehrali, ale to, čo som ľuďom ponúkol, bolo perfektné pre moje podmienky a moje schopnosti. A tak som v januári povedal trénerovi Palovi Csernaiovi, že končím.“

 

„Skončiť v najlepšom“ – táto veta je taká banálna, ale jej implementácia taká neobvyklá. Väčšina z hráčov by v takom prípade brala ako profesionál ďalší rok alebo dva.
Paul Breitner: „Veľmi skoro som sa snažil dať do toho vždy 100 percent v každom okamihu. To nemá nič spoločné so skutočným výkonom, pretože počas sezóny nemôžete byť vždy v najlepšej forme. Ale potom v týchto 70, 80 percentných dňoch, som chcel dať mojich osobných 100 percent a chcel som to dokázať sebe ako teenagerovi. V dvanástich rokoch som začal trénovať sám štyrikrát do týždňa. Vytrvalostné behy, behy po schodoch, šprinty a hodiny navyše pri drilovaní čistoty techniky. Nie preto, aby som sa v určitom okamihu stal profesionálom alebo majstrom sveta, ale preto, že som si všimol, že keď behám, mám čistú hlavu a môžem robiť dobré veci. Chcel som spoznať sám seba a zisťoval som, ako ďaleko môžem fyzický a psychický stres ťahať stále ďalej.“

 

Čo ste sa z toho naučili?
Paul Breitner: „Jednoducho bagatelizujete skutočnosť, že prvých 60, 70 minút ako profesionáli odohráte v pohode. Je to zhruba o posledných 15, 20 minútach. Musíte sa potrápiť a urobiť ďalší krok, aj keď to už nedokážete. Vždy som chcel tento stav prekonať, aby som mohol v 94. minúte rozhodnúť zápas. „Bayern-Dusel“ je bestsellerom medzi neprajníkmi Bayernu, ale úplne sa mýlia, pretože to s Dusel nemá absolútne nič spoločné. Pravda ale je, ďalšich 17 bundesligových klubov sa poteší, ak opustíte ihrisko ako porazený. V FC Bayern môžete stráviť porážku, ale druhýkrát už je problém. To mi bolo jasné hneď, keď som v roku 1970 podpísal svoju prvú zmluvu.“

 

Čo pre vás vlastne znamená byť jedným zo štyroch hráčov na svete so Zinedine Zidanom, Pelém a Vavou, ktorí skórovali vo dvoch finále Majstrovstiev sveta?
Paul Breitner: „Vôbec nič, pretože rok 1982 sa mi nepočíta. Ak prehráte 3:1 vo finále Majstrovstiev sveta, nikoho nezaujíma, kto strelil gól. Pre mňa sa počíta gól z roku 1974, druhý pre mňa neznamená nič. Nie som sup na tituly, ani futbalový fanatik. Som však veľmi šťastný z toho, čo som zo svojho talentu urobil a že som využil talent, ktorý by chceli mať milióny ďalších. Vždy som to vnímal ako záväzok voči sebe samému, pretože už keď som hrával futbal, už to bola neskutočná súčasť spoločnosti. Stále si pamätám, ako som začiatkom 80. rokov sedel v bare v Mníchove so svojou manželkou a priateľmi. Zrazu niekto stál pri našom stole a povedal Freddie Mercury, v tom čase žil v Mníchove, sedí o tri stoly ďalej a chcel by vás spoznať. Prišiel teda, všetkým podal ruku a povedal: „Pán Breitner, som rád, že vás spoznávam. Som Freddie.“ Frontman skupiny Queen, najväčší zabávač svojej doby. Je to šialené, pretože v skutočnosti to bola česť pre mňa (úsmev).“

 

V Münchner Tafel pôsobíte dlhé roky. Prečo je to pre vás také dôležité?
Paul Breitner: „Je to len logický dôsledok povojnovej chudoby, ktorú sme s manželkou zažili ako deti. Pred 14 rokmi nám priateľ povedal o svojom odhodlaní, takže sme vedeli, že toto je pre nás to pravé. Chceme pomôcť, pretože aj v bohatom Mníchove je chudoba, najmä chudoba v starobe, aj keď si to mnohí nechcú priznať. Každý pondelok pracujeme na našom distribučnom mieste v okrese Haidhausen a až na veľmi málo výnimiek ročne je to pre mňa posvätné stretnutie, oveľa dôležitejšie ako sobota 15:30. Okrem toho som patrónom organizácie Malteser Mahlzeitenspenden, ktorá celoročne v čase obeda dodáva potrebným trojchodové jedlá a doručuje ich domov. Zásoba na 365 dní stojí 2 100 eur a v širšom okolí Mníchova máme viac ako 300 ľudí.“

 

foto: © www.fcbayern.com

Copy Protected by Chetan's WP-Copyprotect.