www.fcbayern.sk

Rudy: „Chcem vedieť, ako ďaleko to pôjde.“

24/09/2017

Bol jednou z hlavných postáv Bayernu na začiatku sezóny: Sebastian Rudy. Nová posila z Hoffenheimu. fcbayern.com urobil s 27-ročným hráčom rozhovor o jeho prvých štyroch týždňoch v Mníchove, jeho očakávaniach pre Ligu majstrov a jeho tajomstve talentu. Trochu oneskorene, ale predsa prinášame voľný preklad rozhovoru.

Rozhovor so Sebastianom Rudym:

Sebastian prvé štyri týždne v Mníchove sú za tebou. Už si sa udomácnil?
Rudy: „Áno. Cítim sa veľmi pohodlne. Bol som tak dobre prijatý, že som to nečakal. Bolo to vynikajúce od začiatku. Tím to pre mňa urobil ľahké. Mnoho z mojich spoluhráčov už som poznal z národného tímu. To je dôvod, prečo som nepotreboval na aklimatizáciu dlhé obdobie.“

Už ste si našli dom?
Rudy: „Áno, v Grünwalde. Moja žena a ja sme to chceli mať trochu pokojnejšie. To je dôvod, prečo sme išli trochu von z mesta.“

Mali ste čas pozrieť sa trochu do prírody?
Rudy: „Ešte sme toho veľa nevideli, stále niečo riešime. To je dôvod, prečo sme na to nemali toľko času. Ale v Tegernsee a Isar sme boli. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch toho ešte isto stihneme viac.“

Ktorí hráči sú ti najviac blízki mimo ihriska?
Rudy: „Snažím sa udržať s každým aspoň nejaký kontakt, takže som spoznal všetkých. Ale je zrejmé, že mám niekoľko bližších kontaktov, napríklad s Niklasom Sülem, Joshua Kimmichom, Thomasom Müllerom a Matsom Hummelsom.“

Joshua vyrástol v Bösingene, takže iba jedenásť kilometrov od tvojho domova v Dietingene.
Rudy: „Poznali sme sa ešte z mládežníckych tímov VfB Stuttgart.“

Používate teraz v kabíne Bayernu švábštinu?
Rudy: (smiech) „Možno trochu. Ale ja som žil posledných sedem rokov v Heidelbergu a Joshua bol v Lipsku – trochu mimo tohto dialektu.“

Vyrástol si so štyrmi súrodencami. Aké to bolo?
Rudy: „Pre mojich rodičov to bolo možno trochu únavné. (Smiech) Ale vždy som vedel, že je neuveriteľne príjemné mať veľa súrodencov a veľkú rodinu. Brat je o rok starší ako ja, ďalší o dva roky mladší. Moja sestra má teraz osemnásť rokov a môj malý brat desať.“

Krátko pred tvojim príchodom do Bayernu si s národným tímom vyhral Pohár konfederácií. Prichádzal si potom do Mníchova so širším hrudníkom?
Rudy: „Po prvé, to je super, že sme vyhrali pohár. Ale aj bez tohto úspechu, by som sem neprišiel a bol malý. Musíte mať zdravé sebavedomie. Musíte chcieť uspieť. „

V prezentácii si hovoril, že chceš ukázať v Bayerne čo vieš. Si spokojný s tým, čo si doteraz mohol ukázať?
Rudy: „Myslím, že som sa zapísal dobre. Ale viem, že to môže byť lepšie. Zlepšiť sa môžem výlučne kvalitnými tréningami. Chcem vedieť, kde sú moje limity, kam až to ide. Myslím, že to najlepšie zistím v Bayerne.“

Nový systém, nový tréner, noví spoluhráči – koľko sa toho na tvojej hre po príchode do Bayernu zmenilo?
Rudy: „Nijako zvlášť. Myslím, že Bayern ma tiež priviedol na môj štýl hry. Samozrejme mám iné taktické pokyny, ale na mojom štýle hry to nič nemení.“

Bolo na teba veľa chvály po prvých zápasoch. Máš pocit, že si bol v minulosti vo vnímaní verejnosťou trochu podceňovaný?.
Rudy: „Keď prídete zadarmo a máte tiež pokojnejšiu povahu, tak to tak trochu môže pôsobiť. Ale myslím, že to nie je negatívne. Radšej podceňovať než preceňovať. Takto môžete prísť v pokoji a ukázať svoju silu.“

Si prestupom do Bayernu viac v očiach verejnosti?
Rudy: „Povedal by som, že áno. Predovšetkým mám viac žiadostí o rozhovor.“

Môžeš ísť stále nepovšimnutý do mesta alebo do kina?
Rudy: „To nie je žiadny problém.“

Na verejné tréningy chodilo v posledných týždňoch 2 500 fanúšikov. Koľko autogramov si rozdal?
Rudy: „Niekoľko ich bolo. Ale páčilo sa mi to, pretože prišlo veľa fanúšikov a najmä deti z toho majú veľké potešenie.“

Trénuje sa inak, keď ťa sleduje 2500 fanúšikov?
Rudy: „Nepovedal by som. Mne sa to páči. Verejné tréningy sme mali aj v mojich predchádzajúcich kluboch, ale 2500 divákov som pri tréningu videl až teraz.“

Máš ešte čas na tanec? Si mi pred niekoľkými rokmi povedal, že si zistil, že tanec je tvoje hobby.
Rudy: „To je pravda. Moja žena a ja sme mali v tej dobe pred svadbou. Bolo to tak zábavné, že sme jednoducho chodili na tanec ďalej. Medzitým sme skúšali desať tancov: waltz, cha-cha, discofox… Chceme pokračovať aj v Mníchove. Ale zatiaľ sme si nemali čas pozrieť tanečné školy.“

Ako je to s golfovým handicapom?
Rudy: „Mometálne 24. Pracoval som ale na zlepšení.“

A tenis ešte hráš?
Rudy: „Hral som ho po dobu desiatich rokov. Ale okrem futbalových tréningov bol príťažou. To je dôvod, prečo som ho hral len na dovolenke. Počas sezóny som hral viac stolný tenis.“

Ako sa líšia zápasy, keď si teraz na ihrisku v drese Bayernu?
Rudy: „S Bayernom sme favoritmi v každom zápase. Tímy dôjdu viac motivované. Človek by nemal podceňovať žiadneho súpera a vždy do toho musí dať 100 percent. Jeden nikdy nesmie poľaviť, ak chcete vyhrať tituly.“

Pohár konfederácií bol tvoj úplne prvý titul. Potom okamžite nasledoval Superpohár s Bayernom. Dáva ti to pocit, že si konečne dozrel ako futbalista?
Rudy: „Jasné. Nie je nič lepšie, ako mať trofej v ruke. Dúfam, že ich ešte niekoľko získam.“

Skúsený lovci titulov ako Thomas Müller alebo Arjen Robben povedali, že ak niekedy vyhrali titul, hlad po úspechu sa im len zvýšil.
Rudy: „Neviem si predstaviť, že by sa toho človek nabažil. Dokonca aj keď ste už získali mnoho titulov. Človek sa musí pozerať na Arjena Robbena, Francka Ribéryho a Thomasa Müllera a musí horieť túžbou.“

Tešíš sa na „kráľovskú triedu“? Tvoj posledný zápas Ligy majstrov ste hrali pred siedmimi rokmi.
Rudy: „Moje očakávania sú obrovské. Medzitým som už odohral niekoľko bundesligových zápasov, ale nie zápasy v Lige majstrov. Vždy bolo mojím cieľom hrať znovu na medzinárodnej úrovni. Champions League je veľmi zvláštna. Teším sa na to mimoriadne.“